Výška výživného na dieťa
V najlepšom záujme oboch rodičov, no predovšetkým detí je, ak sa vedia medzi sebou
dohodnúť na starostlivosti o dieťa, s čím je úzko spojená i vyživovacia povinnosť. S rozvodom manželstva sa neoddeliteľne upravuje aj osobná starostlivosť o maloleté deti a taktiež určenie výšky výživného.
V zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
„V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“
V zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov:
„Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
V zmysle § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov:
„Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“
Stanovenie výšky výživného
Do roku 2024 bola rozhodovacia činnosť súdov veľmi nejednotná a odchýlna. Ako reakciu na reálnu potrebu „zosúladenia“ postupu určovania výživného vydalo Ministerstvo spravodlivosti SR metodiku obsahujúcu spôsob a základné východiská, pomocou ktorých by mali súdy o výživnom rozhodovať. Najpodstatnejšou časťou metodiky je tabuľka zachytávajúca percentuálne stanovenie výšky výživného počítané z príjmu rodiča pri zohľadnení konkrétneho veku dieťaťa, zdravotného stavu dieťaťa, odôvodnených potrieb dieťaťa, miery, v akej sa rodič osobne stará o dieťa, či počtu detí povinného rodiča. Je dôležité si ale uvedomiť, že dané percentá slúžia iba ako takzvaná pomôcka a nie sú záväzné. Presná výška výživného sa odvíja od mnohých
faktorov a každý prípad je odlišný.
Je nutné podotknúť a zdôrazniť, že metodika má iba odporúčací charakter a nie je možné konkrétnu výšku výživného automaticky požadovať.
Percentuálny výpočet výšky výživného bol vyvodený na podklade rozhodovacej praxe odvolacích, teda krajských súdov, ako aj zohľadňujúc a takpovediac „inšpirujúc“ sa pravidlami a zásadami iných európskych krajín.
Samozrejme, hlavné slovo pri rozhodovaní o výške výživného naďalej patrí sudcovi, ktorý
postupuje v každom jednotlivom prípade individuálne a mal by zohľadniť všetky špecifiká, najmä zdravotný stav dieťaťa, počet detí, finančná situácia rodičov a podobne.
Na druhú stranu, ak sa rodičia medzi sebou dohodnú, t. j. napríklad by uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá následne podlieha schváleniu súdom (pre jej vykonateľnosť), súd vôbec nemusí na odporúčanú výšku výživného prihliadať, pretože dohoda rodičov je vždy uprednostňovaná pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Avšak v tejto súvislosti by výživné malo byť určené adekvátne, aby nedošlo k výraznému nadhodnoteniu, či podhodnotenie, respektíve, aby výška nebola v zjavnom rozpore s dobrými mravmi.
V zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
„Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“
Maximálna výška výživného nie je limitovaná, avšak zákon o rodine ustanovuje minimálny rozsah, ktorý je vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čo v súčasnosti predstavuje sumu 37,53,- EUR mesačne (30 % zo sumy 125,11,- EUR).
V zmysle § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
„Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“
Pre doplnenie, výška životného minima sa ustanovuje vždy k 1. júlu príslušného roku. Aktuálne je platné Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 149/2024 Z. z. o úprave súm životného minima, pričom v zmysle § 1 písm. c) je to suma vo výške 125,11,- EUR.
Ak sa chcete dozvedieť viac, neváhajte ma kontaktovať.
