Kedy vzniká nárok na odstupné?
Tento druh finančnej kompenzácie je možné poskytnúť iba za splnenia zákonom ustanovených podmienok a nevzniká automaticky pri každom skončení pracovného pomeru.
Zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru nárok na odstupné iba v troch situáciách:
- ak dostal od zamestnávateľa výpoveď,
- ak so zamestnávateľom skončil pracovný pomer dohodou,
- v ostatných prípadoch, kedy zamestnancovi nárok na odstupné nevznikne, no zamestnávateľ sa rozhodne vyplatiť odstupné dobrovoľne nad rámec zákonnej povinnosti.
Vznik nároku na odstupné v zmysle bodov 1. a 2. Zákonník práce viaže na skončenie pracovného pomeru iba z presne ustanovených dôvodov, sú nimi:
- zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, ako aj jeho premiestnenie a súčasne zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce,
- zamestnanec sa stane nadbytočný,
- zamestnanec podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
- prácu nesmie vykonávať kvôli pracovnému úrazu, chorobe z povolania, ohrozeniu touto chorobou alebo dosiahnutím najvyššej prípustnej expozície, t. j. ak zamestnanec naďalej nie je schopný pre okolité faktory ohrozujúce jeho zdravie či život vykonávať konkrétny druh práce.
Odstupné je viazané na presný počet odpracovaných rokov a jeho výška sa odlišuje od toho, či sa pracovný pomer skončí výpoveďou zamestnávateľa alebo dohodou a taktiež je rozhodujúci i dôvod skončenia. Jeho výška začína na jednomesačnom priemernom zárobku a môže dosiahnuť až desaťnásobok priemerného mesačného zárobku.
Jednotlivé podmienky pre vznik nároku na odstupné a jeho výšky sú bližšie upravené v § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
Výška, splatnosť a zdanenie odstupného
Odstupné nie je určené fixnou sumou, ale naopak, každému zamestnancovi spĺňajúcemu podmienky pre vznik nároku bude patriť rozdielna výška vypočítaná z jeho priemerného mesačného zárobku vynásobeného podľa množiny odpracovaných rokov zohľadňujúc i spôsob skončenia pracovného pomeru.
Výplata odstupného je zväčša splatná v poslednom výplatnom termíne mzdy po skončení pracovného pomeru. Nie je ale vylúčené, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na inom termíne splatnosti.
Netreba zabúdať, že aj odstupné podlieha zaplateniu dane z príjmov, zdravotného a sociálneho poistenia a nepredstavuje teda „čistú hodnotu“, ktorú zamestnanec dostane na svoj účet v plnej výške.
Nad rámec zákonnej úpravy a výšky odstupného si môžu zamestnávatelia a zamestnanci upraviť podmienky osobitne, napríklad v kolektívnej zmluve. To znamená, že pri skončení pracovného pomeru môže byť zamestnancovi vyplatené vyššie odstupné, než na aké má nárok v zmysle Zákonníka práce, keďže ten upravuje iba minimálnu výšku odstupného.
Ak sa chcete dozvedieť viac, neváhajte ma kontaktovať.
