Trestné oznámenie: Ako ho podať a čo by malo obsahovať?
Ak sa dozviete, že došlo k spáchaniu trestného činu alebo Vám bola trestným činom spôsobená škoda, môžete podať trestné oznámenie adresované orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú prokurátor a policajt. Rovnako je možné podať oznámenie na súde ústne do zápisnice alebo v písomnej podobe.
Čo sa týka formy podania trestného oznámenia, je možné ho podať písomne, ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami. Pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, je nevyhnutné ho potvrdiť či už písomne alebo ústne do 3 pracovných dní. V opačnom prípade sa naň nemusí prihliadať.
Po obsahovej stránke by malo trestné oznámenie obsahovať najmä čo najpresnejší opis skutku, kedy a kde sa stal, koho označujete za páchateľa (ak Vám je známy, tak aj jeho osobné údaje – meno, priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia a podobne), ak Vám vznikla škoda, tak jej druh a výška vrátane oznámenia, či si uplatňujete nárok na náhradu škody. Súčasne je vhodné pripojiť Vám dostupné dôkazy, prípadne na ne aspoň odkázať. Záverom môžete uviesť Vaše kontaktné údaje pre prípadnú ďalšiu komunikáciu a poskytnutie súčinnosti.
Pre prípad, že by ste po podaní trestného oznámenia zmenili postoj, prípadne chceli z akéhokoľvek dôvodu vziať oznámenie späť, je nutné konštatovať, že to nie je možné a orgány činné v trestnom konaní sú povinné sa ním zaoberať a vec prešetriť.
V tejto súvislosti však náš právny poriadok pozná „výnimku“, pričom ide o inštitút udelenia súhlasu poškodeného. To znamená, že aby mohlo trestné konanie prebiehať, respektíve vôbec byť začaté, je potrebný súhlas poškodeného, pričom zmienený režim sa spravuje ustanoveniami § 211 a § 212 Trestného poriadku. Pre lepšie vysvetlenie, pri explicitne ustanovených trestných činoch v zmysle § 211 ods. 1 Trestného poriadku, je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného. Takýto súhlas treba získať od poškodeného pred začatím trestného stíhania. Ak poškodený súhlas s trestným stíhaním neudelil, nemožno začať trestné stíhanie. V prípade, ak bolo trestné stíhanie začaté bez súhlasu poškodeného, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené. Takýto súhlas môže poškodený oznámiť prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice.
Medzi trestné činy podliehajúce udeleniu súhlasu poškodeného patria najmä:
- ublíženie na zdraví podľa § 157 a 158,
- porušovanie domovej slobody podľa § 194,
- krádež podľa § 212,
- sprenevera podľa § 213, neoprávnené užívanie cudzej veci podľa § 215,
- neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217,
- podvod podľa § 221, poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 a 246,
- krivé obvinenie podľa § 345,
- nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a, ohováranie podľa § 373 Trestného zákona.
Avšak, pri spôsobení smrti niektorých z explicitne ustanovených trestných činov v § 211 Trestného poriadku alebo, ak by bol poškodeným štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami, pre začatie alebo pokračovanie v trestnom stíhaní sa súhlas poškodeného nevyžaduje.
Aby išlo o naplnenie podmienky aplikovania daného inštitútu, páchateľom trestného činu musí byť osoba, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď.
V tejto spojitosti sa za osobu oprávnenú odoprieť výpoveď považuje podľa § 130 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku:
„Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.“
Po podaní trestného oznámenia vydá prijímajúci orgán činný v trestnom konaní o jeho prijatí písomné potvrdenie, ktoré obsahuje čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak poškodený podal trestné oznámenie ústne, orgán činný v trestnom konaní poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.
Do kedy by mali orgány činné v trestnom konaní rozhodnúť?
Orgány činné v trestnom konaní by mali rozhodnúť podľa § 197 Trestného poriadku, t. j. buď vec odovzdajú príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, odovzdajú inému orgánu na disciplinárne konanie, odložia, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, odmietnu alebo podľa § 199 Trestného poriadku, t. j. začnú trestné stíhanie, a to v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. V danej lehote sú orgány činné v trestnom konaní oprávnené za účelom doplnenia trestného oznámenia vypočuť oznamovateľa, poškodeného, či osobu, označenú za páchateľa trestného činu, ako aj vyžiadať od nich písomné podklady.
Ak sa chcete dozvedieť viac, neváhajte ma kontaktovať.
